Test na voľný prostatický špecifický antigén (f-PSA) je základným kameňom modernej urologickej diagnostiky a zohráva nenahraditeľnú úlohu pri komplexnom hodnotení rizika rakoviny prostaty. Jeho význam nespočíva v samostatnom skríningovom nástroji, ale v kľúčovom doplnku k testu celkového PSA (t-PSA), ktorý významne zvyšuje diagnostickú presnosť a usmerňuje kritické klinické rozhodnutia, predovšetkým tým, že pomáha predchádzať zbytočným invazívnym zákrokom.

Základnou výzvou pri skríningu rakoviny prostaty je nedostatočná špecifickosť t-PSA. Zvýšená hladina t-PSA (tradične > 4 ng/ml) môže byť spôsobená rakovinou prostaty, ale aj benígnymi stavmi, ako je benígna hyperplázia prostaty (BPH) a prostatitída. To vytvára významnú „diagnostickú sivú zónu“, najmä pri hodnotách t-PSA medzi 4 a 10 ng/ml. Pre mužov v tomto rozmedzí je rozhodnutie, či pristúpiť k biopsii prostaty – invazívnemu zákroku s potenciálnymi rizikami, ako je krvácanie, infekcia a diskomfort – ťažké. V tejto súvislosti test f-PSA dokazuje svoju mimoriadne dôležitosť.

Hlavný význam f-PSA spočíva v jeho schopnosti spresniť hodnotenie rizika prostredníctvom pomeru f-PSA k t-PSA (percento voľného PSA). Biochemicky sa PSA v krvi vyskytuje v dvoch formách: viazaný na bielkoviny a voľný. Výskum opakovane ukazuje, že podiel f-PSA je nižší u mužov s rakovinou prostaty v porovnaní s mužmi s benígnou hyperpláziou prostaty (BHP). Malígne bunky majú tendenciu produkovať PSA, ktorý vstupuje do krvného obehu a ľahšie sa viaže, čo vedie k nižšiemu percentu voľnej formy. Naopak, vyšší podiel f-PSA sa častejšie spája s benígnym zväčšením.

Tento biochemický rozdiel sa klinicky využíva na výpočet percenta voľného PSA. Nízke percento voľného PSA (napr. pod 10 – 15 %, s rôznymi presnými hraničnými hodnotami) znamená vyššiu pravdepodobnosť rakoviny prostaty a silne odôvodňuje odporúčanie biopsie prostaty. Naopak, vysoké percento voľného PSA (napr. nad 20 – 25 %) naznačuje nižšiu pravdepodobnosť rakoviny, čo naznačuje, že zvýšenie t-PSA je s väčšou pravdepodobnosťou spôsobené benígnou hyperpláziou prostaty (BPH). V takýchto prípadoch môže lekár s istotou odporučiť stratégiu aktívneho sledovania – zahŕňajúcu opakované testovanie PSA a digitálne rektálne vyšetrenia v priebehu času – namiesto okamžitej biopsie.

V dôsledku toho je najvýznamnejším dopadom testovania f-PSA podstatné zníženie počtu zbytočných biopsií prostaty. Poskytnutím tejto kľúčovej diskriminačnej informácie pomáha test zabrániť veľkému počtu mužov podstúpiť invazívny zákrok, ktorý nepotrebujú, čím sa minimalizuje chorobnosť pacientov, znižujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť a zmierňuje sa značná úzkosť spojená s biopsiou a čakaním na jej výsledky.

Okrem klasickej sivej zóny 4 – 10 ng/ml je f-PSA cenný aj v iných scenároch: u mužov s pretrvávajúcim rastúcim t-PSA napriek predchádzajúcej negatívnej biopsii alebo dokonca u tých, ktorí majú normálny t-PSA, ale abnormálne digitálne rektálne vyšetrenie. Čoraz častejšie sa začleňuje do multiparametrických kalkulačiek rizika pre komplexnejšie posúdenie.

Záverom možno povedať, že dôležitosť testovania f-PSA nemožno preceňovať. Transformuje hrubý, nešpecifický výsledok t-PSA na výkonnejší a inteligentnejší diagnostický nástroj. Umožnením stratifikácie rizika v rámci diagnostickej sivej zóny umožňuje klinickým lekárom robiť informovanejšie rozhodnutia založené na dôkazoch, čím sa v konečnom dôsledku optimalizuje starostlivosť o pacientov bezpečným znížením nadmernej diagnostiky a nadmernej liečby a zároveň sa zabezpečí, že muži s vysokým rizikom budú identifikovaní a podrobení biopsii včas.